856

nalezol Dvojct, p. Emerich Laucek, ev. knèz na Pile v Malóra
Houle, ve vazbè jedné stare knihy : napsàny jsau na 6, kniharskym
papera potfenych, avsak desti citanlivych listech, ralsty nèco ostfi-
zenych, nèco porauchanych, které nàra nàlezce v originalu posial.
0 by se casera postéstilo nèkorau to, co tu zchàzi, v bibliothekàch
aneb na pergamenech knih najiti. Co v zàvorkàch stoji, jest naàe
doranèlé doplnèni." V II. diele Zpievanók, vydanom r. 1835 (str.
463, 464), Kollàr poznamenal : „Piseù o Silàdim a Hadraàzira nalezà
se i ve staréni niadarském a néraeckéra pfelozeni, tiàtènéra pod
nàzvera: „Magyar Kóltói régiségek, kiadta Toldy Ferene 1828."
Tam se nachàzejl i posledni dvé, nàm chybujici, strofy. (Pre ùplnosf
siovenskej piesne Kollàr z tohoto textu prelozil a tu podal tie dve
strofy.) Pod lauto madarskau balladau tiàtènà jest jeàté nàsledujlcl,
od textu vàak oddelenà, doslovnè takto znèjici strofa:
Tisicého pètistého a nad sedemdesàt psali prvého,
Jeden mladik utvoril ve svém sidle v zàmku Semendrii
Z versa jednoho bàsnire, s truchlicim srdcem.

Z tohoto pfivèsku vidèti, ze tento raadarsky pfekladac udèlal to
podle jiného origiuàlu, nepochybné naàeho slovenského..." Tak
Kollàr, vydavatel slovenského textu.

Toldy, zakladatel literàrnej historie madarskej, naàiel madarsky
text V sbierke rukopisov, v takzvanora Csoina-codexi ; neznàray
prekladatel odtialto prelozil piesen do nemciny a dal vytlacif v Hor-
mayrovora Taschenbuchu (1822). Toldy myslel, ze madarsky text
V Csoma-codexi boi spracovany dia piesne póvodné srbskej. Se-
raendria (Smederovo, madarsky Szendrò) lezi totiz v Srbsku. Ne¬
skoràie odvolal tùto svoju raienku, lebo hrad Szeiidró lezi vraj
i V raadarskora kraji, v stolici Boràodskej. Z pozdejàfch madarskyeh
vykladatelov zàhadnej otàzky Albert Kardos (Nemzet, 29. okt 1884)
rozhodne vyslovil, ze piesen tato je póvodu madarského; nemeno-
vany Madar v zàraku semendrijskora spracoval vraj po madarsky
bàsen latinskù, ktorej làtka vàak boia vzatà zo staràich povesti
madarskyeh. Slovenskf text v Zpievankach vyhlàsil za pùhy preklad
z madarciny a Kollàra obvinil z raystifikàcie.

Vdacni srae pànu V. Houdkovi, ktoiy v Casopise Matice mo¬
ravské (XVI, seàit 2.) teraz vykladà, ze v turo-lùckora kanciouàli
Jàna Liborcena, medzi inyrai svetskyrai piesnarai slovenskyrai, naàiel
i piesen 0 dvùch uherskych pdnoch a tureckého cisare àceri, ktora
je identickà s piesnou Miehal Silàdi a Vàclav Hadmàzi v Kollàro-
vych Zpievankach. Ako znàrao z Moravskych Ornamentov, vydàva-
nych musejnyra spolkora v Olomùci, turo-lùcky kancionàl s orna-
mentàlnej strànky je najvzàcnejàl zo vsetkych rukopisnych pamiatok
cesko-slovenskych. Plsal a maloval ho roku 1684 turo-lùcky ucitel
Jan Liborcen. 0 inystifikàcii, z ktorej Madari naduto obvinili Jàna
Kollàra, viac neraóle byf reci. Houdek uverejnuje cely text Libor-
cenov a pod ciarou ukazuje i odchylky textu Kollàrovho. Na konci
privesenà strofa dia kancionàla turo-lùckeho je nasledujùca:

Roku tisiciho a petisteho a sestdesatebo

po Svatem Duchu ten prvni tyden do kroniky zepsal

jeden mladcoec k svej veselosti sobe prospevoval. Amen.