Slovenské pohl'ady (roč. 12)

(Bratislava :  Matica slovenská  )

Tools


 

Jump to page:

Table of Contents

  Rok 1892, Sošit 5: Page [257]  



Bok 1892.                                                                                           SoAit 6.

Slovenské Pohlady.
 

-or^J.:]|f»o-
 

T^m dnes milosrdnynrT.

.iVIrie hladom Slovac!' — toto desné heslo,

jak kviliacich rój rackov z rozpuklin

u mora skalnych, ked sa blizi bùrka,

sa vznieslo z kutin Tatier blbokych,

z ich nevsimanych chalùp.. .   Skolotalo

svihotom ostrym,  vzlyku podobnym

i zase vzdychu, stona; skolotalo

nad sivych jedlin trùchlou oborou,

nad temenami grunov plesivymi,

nad zsarpanymi lazmi, chumelic

to stanicami ku dlvokym tancom,

nad sinym celom boli, na màrach

jak ùstrety ch by panien; skolotalo

nad svahmi sfaby bokmi mohyly

ohromnej, svahmi brubo pripadlymi

fadovym krovom zimy sverepej :

az poletu kruh vzdy  viac rozsiriac,

tien mracnych krydel, obrovsky co havran,

vtàk velesmùtku, zhusta rozstrelo

po sirej rovni, ktorej skvostné cipy

— sfa okraje by stuby drahocennej,

zalohu làsky sfastni snùbenci —

tam hrdy Dunaj v hrsti mohutnej,

tam v pravici zas drzi sumnà Tisa ...

Nevyslo avàak, nie! z ùst Slovace

bàrs ako biednej, ako bladujùcej

(tà trpi, trpi veky bez toho,

by zalovala — hrdlaci vzdy kruto

bez toho, aby zvykla na prospech,

i znàsa farchy pilne bez toho,

by vyhod spomla . . .) ; ale akokolvek

sa zmohlo, strblo : oculi ho ludia,

cit chovajùci v sluchu, v zrelniciach

nosiaci sùstrasf, siine lakli sa,

?hrozili, kto znà, z akycb pobnùtok

(snàd: ze ved Slovàk ciò vekom je tobóz,

17
  Rok 1892, Sošit 5: Page [257]