380

i velmi skoro udomàcnil. S prieraysloin cipkàrskym na t3rch stra¬
nàch povzniesol sa spolu raka v ruke i obebod s cipkovyra tovarora,
raenovite boli a su to obyvatelia viacero obci na Hore-Hroni zvo-
lenskom, co sa na to dali, a odtial i cipkàrrai sa zovù, vedùci ob¬
ebod póvodné s cipkarai, ale pritora pozdejsie i s inym drobnym
tovarora po Dolnej zemi, zachàdzajùci casora i za Dunaj. Pozora
je hodno, ze, ackolvek toto cipkàrstvo od Neracov k nàin priàlo,
neujalo sa s vecou i jej nemecké meno — Spitzen — jako to inàc
obycajne byva s novotnym iraportovanyra zboziin, ale len pomeno-
vanie spòsobu, jakym sa také cipky robia, totiz ze ich klepnujù,
iste ze preto sa tak stalo, ze cipky jako cipky tu byvaly dàvno
znàrae, len ze inyra spósobora, vyèivanfra, druganim (stricken) hoto-
veué, a len ten spòsob — klepùovaf ich, boi neznàmy a novy.

Ale pritora vàetkora, ackolvek cipky, jako skutocnosf dokazuje,
Slovàci k Madarora, a uie tito k taratym zaniesli, naposledy mòze
byf, ze tvar cipka ra. àtipka, jako vyàe ukàzano, aj inàc raozny,
utvrdil sa na jazyku slovenskora spolu s pricinenlin vzàjoraného vlivu
raad. vyslovnosti, taky priklad podàvajù i slovom pitvor, uspósobe-
nora vraj po raad. pitvar, ktoré opàf poàlo od pòvodného si. pri-
tvor. Totizto scipky zvolenskymi obchodnikmi vyslovované àcipke —
jako satke, ruke, nohe ,=: èatky, ruky, nohy) — raad. sluchu znelo
cipke, a v tora zneni — csipke sa tara aj ujalo; slovenski zase
ludia, pouzivajùci v obchode s madarskyrai ludmi vyrazu cipka,
cipkàr, sami nan, nebadajùc pritom brube ani preraeny, navykli, a
potom i medzi svojimi ho udomàenili. Dvojka sf (àc) v slovàch do
madarciny vniklych prehlaskuje sa na e, na pr. àfava — esàva,
atavica — esevice, èfavisko (kyslé, piane vino) — csàviszka, àfovik —
csàvik, sfuka — csuka, a tak i ètipaf — csip, shodne i vo fràsach :
pi-stami, klieàfarai stipaf — ujjal, fogàval csip ; vcely, luuchy, blchy,
hady stfpu — csip a inéh, a légy, a bolha, a kigyó ; stipe jako pa¬
prika, chren, ocot, dyra (v oci) — csip luiiit a paprika, torraa, ecet,
tùst (a szeinet) ; odàtipnùf — elcslp ; zaàtipnùf, pristipnùf — csip-
peszt ; zaàtipnùf sa — belo-, rà-csipeszkedik ; ètipkaf — csipked,
csipdel; ètiplavy — csipòs; àtfpanie v bruchu — hascsipés; àtipka
(àpetka, co raedzi prsty vezrae) csipet, csipot. Csiiike, csipkebokor —
àip, àipka, àipkovy ker sem neprislùchajù.

1892.                                                                      F. Sujansky.
 

-•••«•-