Slovenské pohl'ady (roč. 12)

(Bratislava :  Matica slovenská  )

Tools


 

Jump to page:

Table of Contents

  Rok 1892, Sošit 6: Page [321]  



Bok 1892.                                                                                          Soàit 6.

Slovenské Pohlady.
 

Po roku 1849.

Z pozostalych pisem Stefana M. Daxnera.
(Pokracovanie.)

L'z som priporaenul, ze od volanie raarcovej oktroirky po-
raùtilo koncepty naso do budùcnosti a ze srae boli za cas bez
orientàcie. My boli srae roznietenl za ideu rovnopràvnosti nàrodnej,
od jej uskutocnenia slubovali srae si zdaray vyvin vàetkyeh sii a
schopuosti slovenského nàroda; jej uskutocnenie vàak slubovalo sa

V   najvyààich raanifestoch a proklaraàciach, pravda len kym boia
potreba na obetivosf a oduàevnenosf nàrodov cielom premozenia
madarského odboja. Ked raz dosiabnuty boi ciel tento, vtedy po¬
vodilo sa zàsade o rovnopràvnosti nàrodnej tak, ako murinovi,
vykonavàiemu sluzbu svoju. Pri uvàdzanl systérau centralisaèného
boia sice ponechanà ree ludu v bezprostrednora styku so strànkami,
ale do ùradov zavedenà eira prisnejàie ree nemeckà; kto neznal
po neraecky, nemal kvaliiikàciu ku stàtnej, co ak podriadenej
sluzbe; eàte i od notàrov obcl pozadovanà boia ree nemeckà. Vi¬
deli sme teda zjavne, ze centralisàcia je identicnà s gerraanisàciou.
Ale lud nàà nevidel to, jemu to bolo vàetko jedno, akà ree panuje

V ùradoch, lensi ho pochvàlili pan slùzny alebo pan kassfr pri ber-
nom ùrade za poriadne splatenù dan. Jerau boi ten Madar z dol¬
ného Gemerà blizài, ponevàc boi Gemercan, nez na pr. novohradsky,
zvolensky alebo liptovsky Slovàk. Lud nàà nemal ani citu spolu-
patricnosti nàrodnej, nieto zeby bel mal nejakého povedoraia nà¬
rodného. Na lud teda nebolo raozno basirovaf 2iadnu manifestàciu,
ziadnu akciu v prospech rovnopràvnosti nàrodnej. On, zvyknuty
byf nàstrojom v rakàch mocnejàieho, hiadel len na moc, a ked
medzi tyrai, co raali v rukàch moc, strhla sa hàdka o jeho zàujmy,
lud uz vtedy hovorieval to znàrae: „nech Pan Boh pomàba tomu,
kto lepàie chce," ale sàra nevstùpil do akcìe, lebo „raohIo by to
aj zie vypadnùf, a potora dàvali by cloveku prfcinu."

V takychto okolnosfach clovek miraovolne pochopil praktick]f
reàlny sraysel poetickej vypovede Slàdkovicovej : „Nàrod z nàroda
svojho povstàva." Ale ako povstàva? Nuz, pravda, najsnadnejàie
bojom za svoje ralle ja a co s tyra ja ùzko je spojené. Kde boj
taky je neraozny, tam len vyucovanim, rozranozovanim ludi, po¬
si
  Rok 1892, Sošit 6: Page [321]