322

vedoraych svojho ludského i nàrodného prava, rozmno£ovanfm in¬
telligencie, tedy mravnej sily nàrodnej, je mozno nieco doeielif, a
prostriedok k torau vedùci — je àkola!

Ministrora osvety boi vtedy od jùla 1849 gr. Lev Thun. Muz
dia svojho individuàlneho presvedcenia Slovanstvu rakùskerau prajny,
co dokàzal dielarai svojirai „Uber die bohraische Literatur. Prag,
1842" a ,Uber die Stellung der Slovaken in Ungarn. Prag, 1843".
Prvy jeho prfhlas o èkolstve vóbec (vydany obeznfkora bar. Ge-
ringera 6. nov. 1849. Vidz Manifeste u. Proklaraatiouen, str. 212)
vystavuje zàsadu a) dozorstva àtàtneho nad vàetkyrai àkolarai a
vzdelàvaclini ùstavrai, b) podporu àtàtnu pre nestàtne àkoly, jestliie
ich udrzovatelia nie su v stave tak zariadif patricnù àkolu, ako
zàkon pozaduje, e) ohiadora naukosdelnej reci àkoly tak raajù byf
usporiadané, aby vyucovanie dia'o sa v raaterinskej reci ziactva;
tara, kde je obyvatelstvo viacrecové, i dve reci mòzu byf nauko-
sdelnymi (§ 8.) ; natiskanie reci rausi byf odstrànené zo vàetkyeh
vzdelàvacich ùstJavov ; d) dozor nad àkolarai vykonàvajù àtàtni èkòl-
dozorcovia. Roku 1852 vydany patent àkolsky osnovany boi na
tychto istych zàsadàch, raenovite dovoloval cirkvàin, obciara, rarav-
nyra korporàciani a jednotlivcora zakladaf àkoly, urcovaf ree nauko-
sdelnù, volif professorov a direktorov.

V ten cas stàtnyra èkóldozorcoin v koàickoni diàtrikte boi
Pavel Toraaàik, vlastny brat Saraa Toinààika, predtyra professor na
ev. lyceume v Levoci, rauz za vec slovensku ùprirane zaujaty, ste-
lesnenà slovenska dobrota, skroranosf, pilnosf a svedoraitosf.

Tieto prajné okolnosti bolo treba vyuzitkovaf v prospech veci
nasej, tyra viac, lebo v raalohontskoni a geraerskora senioràte vzniklé
hàdky o tom: aby aj slovenska ree uvedenà boia za ree nauko-
sdelnù na gymnàsiach nasich, neslubovaly prajného vysledku. Vy-
hotovil som teda prosbu k ministerstvu kultu v tom smysle, aby
na stàtue ùtrovy zalozenà boia v Tisovci nizsia gyranasiàlna àkola
pre okolity cisto slovensky vidiek. l'rosbu podplsaly vàetky malo-
hontské obee, pocitujùce vyàe 30.000 obyvatelov. Ale prosba ostala
bezvyslednou, ako dozvedel sora sa pozdejàie, z tej priciny, ponevàc
vziastajùce penazné nesnàdze nedovolovaly àtàtu taky vydavok.
Zàlezitosf nepriàla ani na meritorné pokonàvanie, acpràve Tisovee
V prosbe osobitne podanej osvedcil sa, ze velky mestsky hostinee
na nàraesti zdarraa prepustl pre ciele àkolské.

Pouceny touto zkùsenosfou, obràtil sora sa k svojim priatelom
velko-revùckym, Matejovi Nandràssymn a Martinovi ètefancokovi.
Ciel rozhovorov naàich zàlezal v tom : ze ked v okolnosfach tychto
nemozno vykonaf osohitnù Horno-Gemerskù stolicu, so sfdelnym
mestora V. Revùcou, aby mesto obef, ktorù chcelo doniesf darovanlm
mestského domu na dom stolicny, prenieslo teraz na zalozenie
reàlky so àtyrmi professormi, od raesta platenymi, z ktorych jeden
boi by spolu i direktorora reàlky. Poznaraenaf treba, ze póvodné
banské raesto Velkà Revùca bolo nielen vlastnikora vynosného re-
gàlu, lesov a pozerakov v chotàre svojom, ale malo eàte aj iny
znacnejàl pramen dóchodkov,  takzvanù handelskù Jcassu.   Bohatà