Slovenské pohl'ady (roč. 12)

(Bratislava :  Matica slovenská  )

Tools


 

Jump to page:

Table of Contents

  Rok 1892, Sošit 10: Page [577]  



Bok 1898.                                                                                Soiit 10.

Slovenské Pohlady.
 

•ijrp^^^
 

Konec a zaCiatok.

Povesl
Napisal Martin Kukuiin.
 

„Chvàla Tebe, Hospodine — ked som len tu!" vzdychol sì
Martin Kupec, hiadiac temer zboine na dedinku, skrytù v stromovf.
Zapadajùce slnce hàdie na nu svoje svetlo, zlàtiac i cele okolie.
Je jasen, listie vàcàinou sprchlo — ostatok èakà na prv^ vetrfk.

Clivo V tej prirode Boiej! I to slnce ako by sa faiko lucilo
s krajom, ktoiy ohrievalo, pokrylo rastlinstvora, naplnilo teplora,
obfaiilo poiehnanfra. Na rozlùcku sa posoèf, vykùzli dakolko jas¬
nych dnf, aby tfm vàcàrai banovali za nim. Vietor duje, piati a
kvili — priroda place, sfa diefa pred spanim.

Martina to vàetko netràpi. Je vesely, nateàen^. Na ùpàti kopca,
na ktorora zastal, leif dedina, v ktorej sa narodil, stràvil detsky
vek — z ktorej ho po skoncenf àkoly vypravili „do sveta", na
reraeslo. Je mu bezraàla àtyriadvadsaf rokov — od dvanàsteho roku
nebol doma. So zboinyra citora pozerà na dedinu, v nej sa ukryva
vèetko, èo ho teèievalo...

Len èo vràtil raundùr, zbran — vóbec co vojak od eràra do¬
stàva, len co sa v kasàrni odbavil — ni beial k ieleznici, v tùzbe
za vrchami a horarai, ktoré strazia nad jeho rodiskora. Pred rokom
nobel by sa nazdal, ie ho bude rodnà obec tak raocne vàbif. Mal
jej kedy odvyknùf. Privykol sa Miàko vec povaiovaf za domovinu.
V nom sa vyucil reraeslo u statocnébo raajstra Daniela Mrvu —
ten sa rau stai drubyra otcora. Z jeho dielne àiel rovno do kasàrne.
Dlhé su tri roky, dlhé : zvlàste ked placù za tebou tak kràsne oci,
ako Marienky Mrvovej... Slùbil jej na duàu, ze vràti sa do Mis-
kovca a potora — potora... No stalo sa inak. Markine oci pre-^
staly plakaf, zacaly sa usmievaf: lenie ui nie jemu. Nui zlomila
slub, vlani sa vydala za drahého.

Preto sa rau tretf rok zdal najkratàfra. Vojencina zacala ho
teàif, i na àaràu zaclnal byf hrdyra. Boi i na tom, ze zostane slùiif
„za zupu". Ved konecne kam isf? No na raanévroch stretol sa
s vrstovnikmi z dediny: i zmocnila sa ho naraz tùiba nakuknùf
domov — alebo nsadit sa tam nadobre.

S7
  Rok 1892, Sošit 10: Page [577]